Začneme od Aleppa. Posledné boje boli najťažšími za šesť rokov vojny v Sýrii. Ale západní politici a masmédiá informujú o tomto postupe sýrskej armády väčšinou veľmi negatívne. Čo si myslíte – prečo? Prijímajú snáď porážku teroristov v Aleppe ako svoju vlastnú?
Prvé tri roky vojny bolo ich heslom “oslobodiť Damask od provládnych síl”. Keď utrpeli porážku – presunuli sa na Homs. Keď ani tam neuspeli – vrhli sa na Aleppo. To sa stalo ich vysokou kartou, s ktorou mohli ešte hrať na sýrskom bojovom poli. Samozrejme, že teroristi ešte stále zostávajú v niektorých sýrskych oblastiach – ale Aleppo je naša druhé najväčšie mesto a porážka teroristov práve tu má ohromný význam politický, vojenský, ekonomický a tiež morálny. Porážka teroristov tu predstavuje, úprimne povedané, porážku tých, ktorí cez nich pôsobia. Takže porážka teroristov v Aleppe predstavuje porážku tých krajín, ktoré nad teroristami dohliadali a velili im – najmä ide o USA, ale aj Francúzsko a Veľkú Britániu.
Takže si myslíte, že to prijímajú ako svoju porážku?
Presne tak. Porážka teroristov je pre nich ako ich vlastné porážka, pretože teroristi v skutočnosti hrajú úlohu ich vlastných armád na mieste. Tieto krajiny nevtrhli do Sýrie priamo, ale urobili to nepriamo – rukami teroristov. Ak chceme byť teraz realistami, potom sa musíme na dnešnú situáciu pozerať presne takto – bez ohľadu na ich rétoriku.
V inom problémovom položení sa nachádza Palmyra. Nedávno teroristi mesto znovu obsadili. Avšak – “zo sveta” nie je kvôli tomu počuť žiadne rozhorčenie. Rovnaká príčina?
Áno. Keby sa Palmyra nachádzala pod kontrolou vlády, svetová verejnosť by vyjadrovala “znepokojenie” nad osudom kultúrnych pamiatok. Ak oslobodíme Aleppo od teroristov, budeme počuť z oficiálnych miest a médií, ako veľmi sa obávajú o osud sýrskych občanov. Ale nikoho z nich nezaujíma, keď teroristi vraždia civilistov alebo útočia na Palmýru a ničí pritom kultúrny odkaz, patriaci nielen Sýrii, ale celému ľudstvu. Ak sa zameriame na čas útoku na Palmýru, uvidíme, že úzko súvisí s tým, čo prebieha v Aleppe. Ide o odpoveď na postup sýrskej armády. Teroristi chceli útokom na Palmýru odlákať vojská z Aleppa a tým zabrániť jeho oslobodeniu. Neuspeli.
Hovorí sa, že útok na Palmýru je spojený nielen s udalosťami v Aleppo, ale súvisí aj so situáciou v Iraku. Podľa dostupných informácií, koalícia, v ktorej je viac než 70 krajín sveta pod vedením USA, umožnila teroristom z IS opustiť Mosul a podporiť tak sily IS v Sýrii. Je to možné?
Nielen možné, ale to všetko urobili len preto, aby si americkí politici mohli umyť ruky a zbaviť sa zodpovednosti za útok s tým, že “kvôli útoku irackej armády na Mosul sa teroristi IS presunuli do Sýrie”. Lenže – tak to vôbec nie je. Prečo? Pretože k Palmyre sa teroristi hrnuli v takej sile a s takými zbraňami, akých nikdy predtým nebolo. Rozvinuli svoj útok na fronte dlhej desiatky kilometrov – a takto môže útočiť len skutočná armáda! Toto mohli teroristi urobiť iba za pomoci zvonku – podpory od iných krajín. Nie jednej krajiny – ale niekoľkých iných krajín! Mali úplne inú výzbroj, než doteraz. A k tomu vyzbrojeniu mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak sa cez púšť presúvali pod ochranou “koalície” USA. Táto by správne mala na teroristov útočiť, ale neurobili to. Buď úplne ignorovali prípravu a presun IS, alebo – a to skôr verím – presvedčili teroristov ísť na Palmýru. A išli z Rakky a Deir-ez-zor, kam sa presunuli pod záštitou americkej “aliancie”. Tieto mestá sú veľmi blízko, len niekoľko stoviek kilometrov.
Ako silný je ešte IS?
Je natoľko silný, na koľko mu pomáha “západ” a niektoré sily tu v regióne. Ak by sme posudzovali IS ako izolovaný prípad, potom nie je vôbec silný, pretože nemá prirodzenú sociálnu podporu (obyvateľov) – a bez nej žiadni teroristi silu mať nemôžu. Lenže oni majú inú podporu. Peniaze, investície do naftových polí, leteckú podporu od amerických “spojencov”. To znamená, že sú silní tak, ako sú silní tí, ktorí ich podporujú a riadia.
Štáty “západu” sa neraz obrátili na Rusko a Irán, aby vás donútili “zastaviť násilie”. Práve pred nedávnom sa o to šesť krajín znovu pokúsilo – aby bol v Aleppe znovu nastolený režim neútočenia.
Áno.
Ako sa na to pozeráte? Vždy v čase, keď vaša armáda dosahuje bojových víťazstvo, oni volajú po režime prímeria.
Presne. V politike je vždy potrebné čítať medzi riadkami a nebrať povedané doslova. Nemá žiadny význam, na čo oni vyzývajú. V skutočnosti žiadajú Rusko, aby zastavilo postup armády na teroristov. To čo hovoria, je v skutočnosti: “Zašli ste príliš ďaleko v tom svojom boji s terorizmom. Oni nesmú byť porazení. Musíte Sýrčanov donútiť, aby zastavili svoju armádu. Potrebujeme, aby teroristi prežili, aby boli zachránení. ”
A Rusko sa nikdy, naozaj nikdy, ani v sovietskych časoch, nesnažilo miešať sa do našich rozhodnutí. Ak má iný názor alebo nejaké odporúčania, vždy je zakončuje slovami “… ale je to vaša krajina, takže pomery poznáte lepšie, ako my, takže rozhodnutie je na vás, Sýrčania ste vy a nie my …”. Rusko sa vždy drží realizmu a úcty k našej suverenite – a vždy vystupuje na obranu našej suverenity. Nikdy sme nepocítili nejaký nátlak – a ani nepocítime. Rusko sa tak nespráva.
Pred pár dňami Obama odvolal zákaz na dodávku zbraní pre niektoré protivládne bojové organizácie v Sýrii. Ako sa to môže, podľa vás, odraziť na situáciu v Sýrii? Môže to nejako teroristov posilniť?
Po prvé – neveríme, že zákaz odvolal v ten deň, čo to vyhlásil. Je celkom možné, že zákaz bol odvolaný už skôr a teraz sa tým vyhlásením len dodala “legitímnosť”. Za druhé – je dôležité si uvedomiť, keď tento zákaz odvolal a bolo to presne v deň, keď teroristi začali útok na Palmýru. Medzi týmito udalosťami je priama súvislosť, takže otázka znie, komu sa budú zbrane dodávať. Do koho rúk sa zbrane dostanú? Do rúk teroristov z IS a an-Nusrat. Odvolanie zákazu je úzko zviazané s útokom na Palmýru a podporou teroristov v Aleppe. Takže úlohou tohto vyhlásenia je zasiať ešte väčší chaos. USA vždy vytvárajú chaos, aby ho potom mohli riadiť. A riadením tohto chaosu sa snažia hrať na rôzne faktory tohto chaosu, využívajúc všetky strany konfliktu, vnútorné i vonkajšie.
Teraz k médiám a ich úlohe v sýrskom konflikte. Prakticky všetky zainteresované strany boli obvinené zo smrti civilistov, ale západné médiá prakticky úplne zamlčovali zverstvá, ktoré spáchali protivládne sily. Akú úlohu v tom všetkom hrajú médiá?
Západné médiá a rovnako zmýšľajúci politici “západu predovšetkým trpia morálnym rozkladom. Žiadne mravné princípy už nemajú. Všetko, o čom hovoria, na čo upozorňujú a chrlia cez obrazovky – napr. ľudské práva, osudy civilistov, osudy detí – je nimi používané výlučne na dosiahnutie vlastných politických cieľov. Ich úlohou je vzbudiť v spoločnosti konkrétne emócie, aby spoločnosť súhlasila s vojenským zásahom alebo iným násilným politickým zásahom. Poviem to takto – západná spoločnosť nevie vôbec nič o realite v našom regióne. Ale do určitej miery vie, že im médiá klamú v záujme vlastných politických cieľov. Preto si nemyslím, že by vládnuce médiá naďalej mohli podstrkovať svetu svoje príbehy. Z tohto dôvodu práve teraz prebieha vojna za ich prežitie. Pri všetkých tých obrovských skúsenostiach, pri ohromných peniazoch, politickej podpore a zdrojoch im chýba to najdôležitejšie – nemajú dôveru spoločnosti. Stratili ju. Preto sa teraz správajú tak zbabelo. Preto sa boja práve vašej televízie. Boja sa každého pravdivého vyjadrenia, pretože odhaľuje ich podvody.