Dne 18. listopadu uplyne rovných 25 let od úmrtí Gustáva Husáka, politika a státníka, který to nevzdal ani na křižovatkách plných komplikací i nemalých rizik. O pohled na jeho život a dílo jsme požádali předsedu slovenských komunistů Josefa Hrdličku.
Hlas za historickú rehabilitáciu Gustáva Husáka!
Čas v ľudskej spoločnosti veľmi rýchlo plynie a aktuálne prežívaná prítomnosť sa postupne mení na našu minulosť. Od vážnych spoločenských zmien v Československu v novembri 1989, ako aj od globálnych zmien práve v týchto novembrových dňoch uplynie 27 rokov. Rovnako tak 18. novembra uplynie celé štvrť storočie od úmrtia Gustáva Husáka, osobnosti česko-slovenských dejín, ktorá nebola doposiaľ objektívne zhodnotená a nebolo jej prisúdené objektívne miesto v dejinách našich národov. Ponovembrová historiografia, poznačená novou ideológiou a podporovaná mediálnym gumovaním ľudského vedomia a poznania, totálne zdeformovala dejiny a pamäť našich národov. Čím viac sa však vzďaľujeme od oných udalosti, máme možnosť hlbšieho, pokojnejšieho a ničím nezaťaženého analyzovania udalostí i protagonistov danej doby.
Plynúci čas, tak ako aj aktuálne dianie v globálnej politike a sociálna skúsenosť súčasných generácií s neoliberalizmom, dávajú postupne šancu na nové historické prístupy, na zbavenie sa čierno-bieleho videnia minulosti a nazeranie na ňu v jasných súvislostiach a determinantoch. Týka sa to predovšetkým obdobia a osobností, spojených s našou nedávnou, socialistickou minulosťou. Ukazuje sa, že dogmy „západnej“ mediálnej a psychologickej propagandy sa postupne míňajú účinkom a že občania začínajú uvažovať inak, ako im vnucuje oficiálna propaganda slúžiaca ekonomickým elitám.
Vývoj v Československu po roku 1945 smeroval k napĺňaniu tých najhumanistickejších, najdemokratickejších a sociálnych hodnôt, aké kedy ľudské myslenie a spoločnosť splodili. Pravdou však je, že procesy napĺňania týchto cieľov sa rodili v zložitých geopolitických podmienkach a nezaobišli sa ani bez omylov, ľudských tragédií a mnohých chýb, ktorých sa dopúšťali protagonisti socialistickej éry. Obdobie posledných dvadsiatich rokov socialistického vývoja v Československu však už prinieslo občanom obrovské pozitíva hádam vo všetkých oblastiach spoločenského života o ktorých dnešné generácie môže len snívať. Práve toto obdobie možno spojiť s osobou Gustáva Husáka, ktorého osobný i profesionálny život veľmi úzko kopíruje vývoj našich spoločností počas 20. storočia, a to tak s negatívnymi ako aj pozitívnymi stránkami historických procesov.
Gustáv Husák, narodený v roku 1913 v Dúbravke pri Bratislave, na vlastnej koži zažil a prežil ťažký život v časoch otriasajúcej sa habsburskej monarchie a novo rodiacej sa Československej republiky. Ťažký život ľudí, chudobu i hlad vnímal veľmi intenzívne. Práve tieto silné sociálne otrasy začiatku 20. storočia ho nasmerovali k zápasom za sociálnu spravodlivosť a priviedli do Komunistickej strany Československa.
V období druhej svetovej vojny a fašistického Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 patril medzi hlavných predstaviteľov protifašistického hnutia na Slovensku. Mal významný podiel na jeho zjednotení a stal sa vedúcou osobnosťou Slovenského národného povstania. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že už na sklonku druhej svetovej vojny Husák, ako významný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska, usiloval o rovnoprávne postavenie národov v obnovovanej ČSR. Vnímal teda potrebu budovania povojnového československého štátu na nových, demokratických princípoch s rešpektovaním práv Slovákov ako suverénneho a emancipovaného národa. Rovnoprávnosť a bratstvo Čechov a Slovákov spoločne s úsilím o napĺňanie sociálnych potrieb ľudí patrili medzi základné axiómy jeho politického úsilia.
Po druhej svetovej vojne sa Husák stal obeťou politických procesov v ťažkých 50. rokoch. Bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu, súdený, odsúdený a uväznený. Na slobodu sa dostal až v roku 1960 a úplne rehabilitovaný bol iba v roku 1963 na základe výsledkov činnosti tzv. Barnabitskej komisie. Ani táto negatívna skúsenosť však Husákom neotriasla do takej mieri, aby prestal veriť v hodnoty socializmu.
V jeho ďalšom živote sa veľmi jasne premietajú udalosti 60. rokov 20. storočia. Po opätovnom aktívnom zapojení do politického života sa stal jednou z osobností reformných prúdov v komunistickej strane. Uvedomoval si, že v záujme zachovania a rozvíjania socializmu v Československu je potrebné, aby komunistická strana svojou politikou realizovala vážne reformy v spoločnosti. Husák, rovnako tak ako aj Alexander Dubček, patril k reformnému prúdu v KSČ. Výhodou Husáka však bolo, že dokázal veľmi správne analyzovať globálne procesy, chápal geopolitické rozdelenie sveta a v rámci toho odhadnúť aj možnosti Československa. Taktiež, čo bolo veľmi dôležité v udalostiach v Československu v priebehu roku 1968 dokázal rozlíšiť procesy úprimne smerujúce k reformám, avšak k zachovaniu socializmu, a čo boli snahy a pokusy o politický prevrat. Dnes už nie je potrebné pochybovať o tom, že udalosti v Československu v roku 1968 mali vo svojej konečnej podobe smerovať k tomu, čo nastalo po novembri 1989.
Husákova inteligencia, úžasná schopnosť analytického myslenia, vnímanie svetových udalostí vo vzájomných súvislostiach a jeho prezieravosť mali značný, a čo je hlavné, pozitívny dopad na udalosti po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a v ďalších rokoch. O údajnej Husákovej vlastizrade nemôže byť ani reči. Použijúc slová historika Viliama Plevzu možno stručne povedať, že Husák „vedel, kde je sever“. Po hektických udalostiach v roku 1968 sa stal najvýznamnejšou osobnosťou Československa. V rokoch 1969 až do mája 1971 bol prvým tajomníkom KSČ. Od mája 1971 do roku 1987 bol generálnym tajomníkom ÚV KSČ. V máji 1975 bol zvolený za prezidenta republiky a v tejto funkcii zotrval až do decembra 1989.
Počas obdobia Husákovho mocenského vplyvu, nazývaného ako normalizácia, postupne došlo k ukľudneniu atmosféry v spoločnosti a k takému rozvoju všetkých jej sfér, aké nemajú v dejinách národov Čechov a Slovákov obdobu. Možno preukázateľne tvrdiť, že éra socializmu v Československu od 70. rokov minulého storočia až do jeho premyslenej a dobre zorganizovanej likvidácie v roku 1989 priniesla drvivej väčšine občanov nebývali sociálny, vzdelanostný či kultúrny rozvoj. Od novembra 1989 až doposiaľ sa v hospodárskej oblasti ani Slovenská a ani Česká republika ani len nepribližujú úrovni dosiahnutej za Husáka. O porovnávaní životnej úrovne, zdravotnej starostlivosti a vôbec spoločenských istôt dnešnej väčšiny spoluobčanov nemôže byť ani reči.
Gustáv Husák nebol neomylnou postavou našich dejín. Jeho osobnostná i charakterová výbava musela obsahovať i črty politickej dravosti, kalkulácie či ambicióznosti, inak by nebol dosiahol spoločenského vplyvu, ktorý mal. V každom prípade je to historická persóna, ktorá svojim značným intelektom, úprimným vzťahom k občanom Československa a svojim celoživotným konaním usiloval o povznesenie našich národov v časoch zložitej studenej vojny.
V období prevratu v roku 1989 Gustáv Husák, aj keď v pokročilom veku, opäť pochopil nezvratné geopolitické hry a procesy v Európe, ktorých scenáre sa žiaľ písali mimo Československa. Po svojej abdikácií z funkcie prezidenta, po páde mocenského vplyvu KS a páde socialistického režimu a dokonca po vylúčení z komunistickej strany v roku 1990 zostal Husák až do svojej smrti oddaný myšlienkam humanizmu, demokracie a socialistickej perspektívy. Tí, čo tvrdia niečo iné, konajú tak buď z vlastnej nevedomosti a neschopnosti alebo na základe pokynov novodobých ideológov. Konajú tak však v rozpore s historickou pravdou.
25. výročie úmrtia Gustáva Husáka je príležitosťou na hlboké a objektívne zamyslenie sa nad jeho historickým poslaním a významným prínosom pre Čechov a Slovákov. Príde doba, kedy bude historicky rehabilitovaný a bude označený za jednu z najvýznamnejších osobností našich spoločných, československých dejín 20. storočia.
Jozef Hrdlička, prosinec 2016